Humanita

Tak zase sa blížia tie Vianoce. Vraj sviatky Lásky, Pokoja a Mieru. Pozriem sa okolo seba a je mi z toho smiešne. Ani láska, ani pokoj a o nejakom mieri ani nehovoriac. To, čo vidím okolo seba sú iba samé, často až stupídne reklamy , ktoré až psychopaticky nútia ľudí nakupovať častokrát aj to, čo absolútne nepotrebujú. Vidím upútavky na programy, kde nám tzv „celebrity“ servírujú bohaté, pokojné a požehnané vianoce z ich domácností. Ak náhodou nejaká tá celebrita popritom nenaháňa vlastnú manželku s nožom v ruke, ďalšia „celebrita“ otehotnela so svojim najnovším milencom a delí sa o svoje šťastie s každou bulvárnou žumpou, ktorá ju osloví, prípadne je skysnutá smotánka zhrozená z toho, že sa po rokoch neuskutoční ples v opere…Jeden verejný rozvod sem, druhý tam, najprv nakydáme na manžela a urobíme z neho zlodeja, zločinca, domáceho násilníka, prepierame domáce špinavé prádlo v médiách, potom to pre istotu všetko poprieme, lebo predsa, láska k peniazom je tak silná…Vianočné trhy.Spústa stánkov s láskou na predaj za doslova „kresťanské“ ceny. Balóny a figúrky mimoňov-veď tí sú predsa tak vianoční, že až, plastové, blikajúce výlisky made in China zobrazujúce Betlehem, figúrky akčných hrdinov, ezoterické prívesky a talizmany zaručujúce pokoj, harmóniu, zdravie , no a tú lásku, samozrejme. A k tomu kopec chlastu. Varené víno, medovina, zaručene domáca pálenka, grog a limitované edície vianočného piva. Množstvo jedla. Zabíjačkové pochúťky, kde sú zmasakrované pozostatky domácich zvierat upravené tak, aby dobre chutili, voňali a ničím nepripomínali trpiacu živú bytosť. Ľudí je treba ožrať a nakŕmiť. Potom viac míňajú a nakupujú .Filmy v kinách. Popri pravidelne sa vracajúcich rozprávkach, ktoré sú upravené tak, aby vyhovovali dobe a najnovším možnostiam digitálnych technológií tu máme ako inak, trháky, kde sa mŕtvoly dajú počítať na stovky. V každom filme. Ten, ktorý zabije najviac ľudí, je  najväčší hrdina. Hlavne musí mať dobrý „look“, dobrú postavu, byť oháknutý podľa toho, čím sú práve narvané obchody, aby sa im bohabojný ľud chcel čo najviac podobať a hlavne, aby nakupoval…Desiatky miliónov vynaložené na produkciu a platy hercov sa predsa musia nejako vrátiť. A ľudia sa musia pekne obliekať, aby boli „in“ a aby do toho zmutovaného stáda predsa nejako zapadli. Firemné vianočné párty. Bože, ako sa všetci na ne tešíme! Konečne sa zabavíme, vybláznime, najeme a opijeme za firemné prachy.Veď to bol predsa taký náročný rok. Makali sme, aby sme postúpili v kariére, dosiahli ďalší stupienok na spoločenskom rebríčku, posilnili si svoj status a samozrejme, robili dobré meno našemu chlebodarcovi. A zarobili mu peniaze. Na pár hodín, na jednu noc sa predsa možno odtrhnúť z reťaze, poriadne si dať do nosa, prípadne na hotelovej izbe, alebo ak to nestihneme, tak hoci aj na wc mať rýchlovku s pohľadnou, síce vydatou, kolegyňou, ale tak túžiacou po láske. To nič, veď od Nového roka už budeme určite zase dobrí…Toľko k Láske.

Pokoj tu nikdy nebol a ani zrejme nebude. Psychopati z parlamentu sa vždy o to postarajú. Ak teda náhodou budú v práci. Vyprázdnené lavice v parlamente svedčia o tom, že aj oni pociťujú neskonalú lásku k blížnemu svojmu a trávia čas vianočnými nákupmi, aby nechali pod stromčekom ten svoj kus „lásky“. Popri tom si stihnú aj podať nejaký ten návrh zákona. Napríklad o tom, ako strčiť do basy ženy, ktoré sa rozhodnú podstúpiť umelé oplodnenie. Ženy, ktoré si roky prechádzajú svojim osobným peklom, ktoré od malička, odkedy sa začali hrať s bábikami chcú len jedno-byť matkou. Porodiť malé, krásne , zdravé dieťa, vychovávať ho, priniesť radosť do rodiny. Do úplnej rodiny. Nedarí sa im však otehotnieť. Niekde sa stala chyba. Lieky nepomáhajú. Zostáva posledná nádej-umelé oplodnenie. Vďaka múdrym ľuďom, lekárom a vedcom, je to už dávno možné a po svete chodia milióny krásnych detí, ktoré sa narodili po umelom oplodnení a robia radosť svojim rodičom a sú súčasťou vytúženej, kompletnej rodiny. A potom príde predvianočný darček zo slovenského parlamentu. Skupina devätnástich šialencov, legitímne a demokraticky zvolených v posledných voľbách  sa rozhodne, že tieto ženy, ženy, ktoré podstúpia umelé oplodnenie, aby kompletne naplnili svoj život a vytvorili ďalšiu základnú bunku našej spoločnosti, títo preplatení psychopati sa rozhodnú, že nie, že takto to veru nebude. Boh predsa nechce umelé oplodnenie, Boh nechce, aby tieto utrápené ženy porodili a vynosili dieťa. Oni to predsa musia vedieť, veď oni, poslanci, sú veriaci, chodia do kostola a čítajú bibliu. Keď oni majú svoje vlastné deti, ktoré boli počaté z „hriechu“ (už som skoro napísal, že z bohapustej je%@*ky…), tak to Boh predsa tak chcel a keď Boh nechce, aby niekto mal deti, tak ich niekto mať nebude a basta. To nič, že oni skladali svoj poslanecký sľub na Ústavu Slovenskej republiky, kde je doslova napísané: (Prvá hlava, Prvý oddiel, Základné ustanovenia, Čl1) „Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.“ Pre zapamätanie zopakujem-nijakú ideológiu a náboženstvo. Takže určite  ani na to križiacke. Ale veď to je iba Ústava,to nie je Biblia, ľudia ju ani poriadne nepoznajú, tak čo, navrhnime takýto zákon. Toľko k Pokoju.

A máme tu mier. Vlastne nemáme. A kedy sme ho mali? Od kedy je svet svetom, boli tu nejaké vojny. To nič, že skoro všetci ľudia sú veriaci a v ich náboženstvách existuje svorne prikázanie-nezabiješ. Hlavne, nech to nie je blízko nás, nebudeme sa tým trápiť. Mali sme na našom území dve svetové vojny, ale už sedemdesiat rokov je tu pokoj, nevŕtajme sa v tom. Že nejaká Sýria? Irak? Však Američania to vyriešia. Aj Rusi si už potrebujú vyprázdniť svoje sklady plné rakiet a munície.  Vojny predsa musia byť, pre koho sa budú stále vyvíjať , vyrábať a hlavne predávať nové zbrane? Biznis je základ. Vojna, je najväčší biznis. Len, preboha, neposielajme našich chlapcov niekde do zahraničia ! Aby tam nedajbože zomreli? Aby bojovali? Veď to sú naši chlapci, to sú tí dobrí. To nič, že sú to profesionáli, že dobrovoľne vstúpili do armády s vedomím, že budú musieť aj zabíjať, alebo dať sa zabiť.A berú za to plat. Plat bol motiváciou vstúpiť do armády? Alebo, žeby to beztrestné zabíjanie?… Ľudskosť do armády predsa nepatrí. Do žiadnej, v žiadnom štáte. Armáda je predsa pracovný nástroj vládnej moci. A čo je vládna moc? Korporácie, ktoré každú vládu platia. Ale aj vojaci potrebujú vianoce. Urobme im radosť. Dajme im vianočné prémie, nové uniformy, zbrane a namotivujjme ich nejakým tým Rambom alebo Expendables. Nech sa učia byť silnými, tvrdými a nemilosrdnými. Nech sa učia ako moderne a efektívne zabíjať. Tých zlých, samozrejme. Tých, čo sú iní. Tých, čo majú iné náboženstvo ako my. Tých, čo majú inú farbu pleti a hovoria iným jazykom. Tých, čo sú politicky, kultúrne a spoločensky nepohodlní. Lebo my sme predsa tí dobrí.My máme stále pravdu a vieme, čo je pre náš národ dobré. Lebo my sme tí, ktorých si pospolitý ľud zvolil. Toľko k Mieru.

Takže tu máme zase Vianoce. Ako len budeme všetci dobrí, milí, slušní a láskaví! Ako minieme majland na darčeky, jedlo a vianočné ozdoby! Ako sa budeme lyžovať, sánkovať, otvárať šampanské na silvestrovských plesoch pri zvukoch štátnej hymny si blahoželať všetko dobré do Nového Roku a rozdávať naokolo úsmevy a nezmyselné sľuby! A potom sa potichúčky opäť zaradíme do systému. Budeme robiť len to, čo je vhodné a správne. Budeme kupovať to, čo nám ponúknu reklamy a vnúti módny diktát. Budeme čítať to, čo nám bude podstrčené mainstreamovými médiami. Budeme hltať správy v telke, upravené tak, aby vyhovovali globálnym korporáciám. Budeme zase, poslušnými ovcami, jedni mnohí zo stáda.  A od prvého januára už budeme dobrí. Lebo tak nám káže idea Lásky, Pokoja a Mieru.